Hronský Beňadik – tip na jednodňový výlet

Návšteva tejto starej pevnosti neďaleko Slovenskej brány zanechá u návštevníkov celý rad pozitívnych dojmov, nie nadarmo býva celé storočia tu stojaci kláštor nazývaný aj perlou Pohronia. Jeho história sa začínala okolo roku 1075. Pôvodne románsky chrám bol v rokoch 1346-1375 prebudovaný na trojloďový gotický chrám. Patrí medzi najvýznamnejšie stavby na Slovensku. Kláštor slúžil najrôznejším mníšskym rádom. Postupne tu pôsobili Benediktíni, Saleziáni, Pallotíni, v päťdesiatych rokoch tu boli internované rehoľné sestry.
Boli obdobia, keď sa kláštor s chrámom zmenil na pevnosť a zaradil sa medzi ochranné body pre banské mestá. Skutočné skvosty sa dajú vidieť práve v tomto chráme, jednak je to bohato zdobená vstupná brána z neznámej kamenárskej dielne, krstiteľnica a kríž z pôvodného románskeho kostola, freska Sv. Juraja, oltár patrónov kostola, mauzóleum a krypta grófa Koháryho, krídlový oltár všetkých svätých, Boží hrob so sochou Krista. Najvýznamnejším skvostom a pamiatkou je však Relikvia Kristovej Krvi, je to kúsok z Veronikinej šatky s kvapkou Kristovej krvi. Zaujímavá je aj história, ako sa táto relikvia do chrámu dostala. Kráľovi Matejovi Korvínovi ju daroval Pápež Pavol II a kráľ považoval Hronský Beňadik za najlepšie miesto pre jej uloženie.




Kostol a celý kláštor je jedinečnou architektonickou pamiatkou a ozaj tu je čo obdivovať. Celým objektom sa dá volne pohybovať a tak je zaujímavá aj krížová chodba, kláštorný dvora a celý komplex kláštora. Kostol je prístupný od 9. do 17. hodiny.




Pre návštevníkov zo Žiaru, teda takých, ktorí sa zaoberali výrobou a spracovaním hliníka je iste zaujímavý pamätník na námestí, je to hliníkový odliatok odliaty v Žiari /okolo 1980/ na pamiatku bulharských partizánov študentov, ktorí zahynuli pri prechode rozvodneného Hrona. Autorom pamätníka odlievaného špeciálnou technológiou ja akad. sochár A. Čutek. Veľmi dobre pôsobí je aj pamätník obetiam I. svet. vojny.
Myslím si, že návšteva Hronského Beňadika má najmä silný duchovný rozmer.

Szabova skala najstaršia prírodná rezervácia v bývalom Uhorsku – tip na jednodňový výlet

V katastrálnom území obce Lehôtka pod Brehmi sa nachádza prírodný útvar sopečného pôvodu Szabova skala, pomenovaná v roku 1908 podľa bývalého poslucháča Banskej akadémie v Banskej Štiavnici a neskoršieho profesora univerzity v Budapešti mineralóga a geológa Jozefa Szabu. Tento veľmi podrobne preštudoval a popísal geologickú stavbu celých Štiavnických vrchov. Rok pred tým bola v roku 1907 táto lokalita vyhlásená za prírodnú rezerváciu prvú v Uhorsku a samozrejme aj na Slovensku, asi si treba tento čin s vďakou spomenúť, lebo je možné, že keby tu nevznikla prírodná rezervácia zostal by pre našu generáciu po sopečnom útvare len kameňolom. Sopečný ryolit, ktorý tu zo Zeme vyvrel pred miliónmi rokov je cennou surovinou, v minulosti, ale aj dnes sa používa, ako stavebný materiál, vďaka výskytu tohto materiálu bola v Hliníku nad Hronom založená výroba mlynských kameňov. Ako zaujímavosť treba uviesť jeho využitie v barokovom sochárstve. Z kameňolomu naproti je vytvorená slávna socha SV. Trojice v B. Štiavnici. Prírodná rezervácia má rozlohu 11,98 hektárov a usídlilo sa tu 34 druhov chránených živočíchov, vtákov, motýľov, plazov a ďalších druhov. Z rastlín je cenný výskyt woodsie skalnej a cesnaku horského.
Skala je 60 metrov vysoká a jej nadmorská výška je 302 metrov, na vrchole skaly je umiestnený kríž poskytuje veľmi pekný výhľad na okolité obce Žiarskej kotliny a predovšetkým na majestátne pohorie Vtáčnika, v dolnej časti tejto lávovej kopy sa dá pozorovať výskyt obsidiánu – vulkanického skla.
Na Szabovu skalu sa dá dostať z obce Lehôtka pod Brehmi, od zastávky SAD ďalej vedľa mlyna cez most po žlto vyznačenom chodníku, za asi 30 minút ste na vrchole skaly. Čaká Vás spomínaný výhľad z krásneho prírodného prostredia.