Hrady na strednom Pohroní - tip na niekoľko víkendov

Pohľad na hrad Revište v roku 1912

Každého kto prechádza Považím určite očarí množstvo hradných zrúcanín, ktoré tu stretáva. Keď však prechádzate stredným Pohroním uvidíte len zrúcaniny hradu Revište a Šášovského hradu. Namieste sú otázky či na Pohroní neboli hrady? alebo to bolo menej významné územie cez ktoré neprechádzali významné cesty? Opak je pravdou údolie Hrona vytvorilo prirodzenú prístupovú cestu k prírodnému bohatstvu stredného Slovenska a aj túto cestu chránil celý rad hradov mnohé boli zlikvidované pri najrôznejších vojnách a povstaniach, niektoré ako sídla takzvaných lúpežných rytierov najmä v období, keď sa začal strácať ich význam ale mnohé padli za obeť ľudskej ľahostajnosti. Po niektorých zostalo len niekoľko metrov starých múrov, niekde akési pivnice, možno sú to zásobné nádrže na vodu. Kde sa však stratil materiál, z ktorého boli hrady vybudované?

Hrady pred tatárskym vpádom roku 1241 boli pevnosťami z dreva a zeminy a tak sa stali ľahkou korisťou Tatárov a na vrchoch okolo Hrona zostali na prístupnej strane bývalých opevnení len obranné valy s priekopy ,ktoré vplyvom erózie postupne splývajú s terénom. Môžeme len tušiť, že aj tu boli najrôznejšie obranné pevnosti. Ako veľmi typický prípad je Krivín /viac o Krivíne tu/ naproti obce Psiare pri Kozárovciach, o pevnostiach sa často viac dozvedáme z miestnych názvov, ako Zámčisko pri Novej Bani, Zámčok pri Lovči ale iste aj rad ďalšich. Práve na základe skúsenosti s vpádmi Tatárov sa od polovice 13.storočia začali stavať aj na Pohroní murované hrady zo skál úplne unikátnou technológiou, ktorá v mnohých prípadoch vydržala viac ako 700rokov.V tom čase vládnuci Uhorský kráľ Belo IV. venoval obrane krajiny veľkú pozornosť a aby sa už taký tatársky útok nezopakoval daroval vhodné pozemky na budovanie v tomto prípade už kamenných hradov. Bolo to aj obdobie mohutnej nemeckej kolonizácie do banskej oblasti. Niekedy v tomto období vznikli hrady v Tekovskej Breznici ktorý slúžil najmä na ochranu Slovenskej brány, v Rudne nad Hronom takzvaný Ivankov hrad strážiaci cestu do Pukanca a Krupiny a skutočnosť, že sa neďaleko hradu dajú nájsť železiarske trosky zo spracovania kovov dosvedčuje hutnícku históriu tohoto miesta.

Zostatok z hradu Tekovská Breznica

Už predtým tu musel stáť stále viac opevňovaný kláštor v Hronskom Beňadiku, vznikol hrad Revište strážiaci kotlinu Hrona v najužšom mieste. Ďalej tu boli hrady bezprostredne ochraňujúce Banskú Štiavnicu ako Pustý hrad, ktorý sa uvádza aj ako hrad Teplica nad Sklenými Teplicami, Glanzenberg nad Banskou Štiavnicou s ochrannou úlohou pre ťažbu a spracovanie drahých kovov. Podobnú úlohu zohrával aj hrad Žakýl so strategickou polohou, ktorá mu umožňovala chrániť tri cesty – zo Štiavnice, do Skl.Teplíc a do údolia Hrona. Je zaujímavé, že sa tak isto volal Pustým hradom. Žakýl priamo naväzuje na Šášovský hrad, keď oba tieto hrady pravdepodobne slúžili na ochranu cesty z Banskej Štiavnice. Bezpochyby všetky tieto hrady boli postavené na výhodných miestach tak aby mohli plniť aj úlohu akéhosi stredovekého informačného systému, veď napríklad hrad Teplica mal vizuálne spojenie z hradom na Sitne ale aj s Pustým hradom pri Zvolene. Možno v histórii posledné využitie Šášovského hradu ako pozorovateľne využila v druhej svetovej vojne ustupujúca nemecká armáda, ktorá si tu vybudovala vyzbrojenú pevnosť na kontrolu postupujúcich vojsk od Zvolena.

Rozpadajúce sa paláce na Šášovskom hrade

V neskoršom období vznikli obranné pevnosti v Novej Bani, v Žarnovici, vo Sv.Kríži nad Hronom. Z jedenástich spomenutých hradov zostali len dve zďaleka viditeľné zrúcaniny /Šášovský hrad a Revište/ a dva možno takýto osud tiež očakáva /Žarnovica a Hronský Beňadik/,čo je však zaujímavé,že po ostatných hradoch nezostali žiadne kamenné zbytky, ako som už skôr uviedol nachádzajú sa tu väčšinou len kamenné pivnice, zásobné nádrže na vodu, napríklad z hradu nad Tekovskou Breznicou, ktorý mal dĺžku viac ako sto metrov sa zachovalo sedem metrov muriva veľkej hradnej veže z hradu pri Rudne nad Hronom sa už dajú nájsť len machom zarastené kamene. Čo sa teda stalo s kamennými zbytkami? Obyvatelia okolitých dedín si kamene z hradných zrúcaním rozobrali a postavili si z nich domy, hospodárske stavby, ale aj kostoly. Hovorí sa, že materiál z hradu Teplica sa použil na stavbu kostola v Skl. Tepliciach, podobne materiál z hradu nad Tek. Breznicou bol použitý na stavbu domov. Pri archeologickom výskume Šášovského hradu v roku 1979 bolo doporučené niektoré architektonické prvky napr. kamenné obruby okien hľadať vo vybudovaných

hospodárskych budovách. Skutočnosťou je, že aj v tomto prípade bola časť predhradia rozobraná.

Na strednom Pohroní sa v skutočnosti uskutočnil proces, pri ktorom generácie vnukov využili to čo generácie prapredkov vybudovali, žiaľ efekt asi nebol veľký.

Jeden múdry človek vyslovil takú vetu, že začína sa to tým, že ničíme svoju minulosť a skončí sa to tak, že zničíme aj svoju budúcnosť, myslím si, že tento proces prebieha aj v súčasnosti.

Ešte jeden záber na rozpadajúci sa Šášovský hrad