nedeľa 25. novembra 2012

Tip na výlet – kremnická kalvária, minulosť a prítomnosť



Pohľad na mesto Kremnicu z Kalvárie



   Neviem si ani predstaviť lepší návrh,  ako navštíviť v prakticky v každom ročnom období Kalváriu v Kremnici. Neskutočne krásna aleja možno 200 ročných líp nás vyvedie z ulice J. Horáka popri kaplnkách zobrazujúcich umučenie Ježiša Krista až na vrchol Šturec odkiaľ je neopakovateľný pohľad  na krajinu.
     Na úpätí tohto vrchu, na svahu priklonenom k mestu Kremnica, bola vybudovaná Krížová cesta ukončená  kostolom sv. Kríža, ktorá tvorí druhú dominantu mesta po Hradnom areáli s kostolom sv. Kataríny. Objekty Krížovej cesty spolu s kostolom zapadajú do krajinného obrazu historického mesta Kremnice. Kalvária bola vybudovaná v rokoch 1729-1734 v barokovom štýle a ukončená bola a aj v súčasnosti už je kostolíkom Sv. Kríža /len pre zaujímavosť bol to v tom čase v poradí šiesty kostol v Kremnici/. Celý objekt sa nachádza sa na vyhlásenom chránenom území – Pamiatková zóna: „Územie banských diel v okolí Kremnice“.
Opravená kaplnka na ceste na Kalváriu

     Samotná kalvária má svoju bohatú históriu výstavby,  rôznych úprav a slávností, ktorých sa zúčastňovali stovky obyvateľov Kremnice. Ja som navštívil kalváriu asi pred 14 rokmi a bol som v tom čase otrasený, v akom bola stave. Stáli tam možno dve kaplnky samozrejme bez obrázkov, ostatné boli zbúrané z niektorých už bol odnesený aj stavebný materiál, kostolík prakticky neexistoval, zo zeme trčali len asi do jedného metra múry vyznačujúce základy kostola. Pôvodná Pašiová cesta pozostávala zo siedmich zastavení, postavených pravdepodobne skôr, ako kostol. Baroková stavba murovaného kamenného kostola s drevenou vežičkou ukončenou guľou a krížikom, bola jednoduchého prevedenia o vonkajších rozmeroch základov 7,6 x 11,4 m.. Jednoloďový vnútorný priestor bol v zadnej časti so skosenými hranami, s  krížovou klenbou,. Okná a vstupné dvere mali kamenné šambrány s polkruhovým klenutím. Interier kostola bol vybavený skromným oltárom s pietou Sedembolestnej Panny Márie sediacej pod krížom, s telom Kristovým v lone položeným.. (uložená v depozitári NBS Múzea mincí a medailí v Kremnici),
     Neskoršie sa spomínajú i sochy. V stene za oltárom bol svätostánok. V dvoch radoch bolo po 10 lavíc, chór nad vstupnými dverami do kostola a po bočných stenách, kde bol umiestnený malý organ. Skoro všetko sa z kostolíka roztratilo najmä preto , že služby Božie tu boli postupne obmedzované. Celková kapacita kostolíka bola 150 ľudí. Ešte po 2. svetovej vojne Krížová cesta pozostávala s dvanástich kaplniek a odbavovala sa tak, že I. až XI. zastavenie sa odbavovalo pri kaplnkách poradové číslo 1 - 11, XII. zastavenie pri krížoch, XIII zastavenie pri kaplnke číslo 12 a XIV. zastavenie v kostole. Pri popise vychádzam najmä z informácií p. Milana Rybárskeho.
     Odbavovanie Krížovej cesty bolo funkcionármi bývalého režimu zakázané počnúc rokom 1952. Po roku 1948 neudržovaním postupne Krížová cesta chátrala. Kaplnky a múry kostola sa postupne rozpadli, alebo tehly z niektorých kaplniek našli iné použitie. Napomohol tomu aj víchor dňa 1.7.1954, ktorý poškodil niektoré kaplnky.
     Všetko však hlavne čo sa týka kostola dovŕšil jeho požiar. K požiaru kostola došlo z dôvodu, že po umiestnení televíznej antény na vežičku kostola, tento ostal otvorený a tak dňa 26.3.1977 si deti na drevenom chóre založili oheň, od čoho kostol vyhorel. Okresná prokuratúra v Žiari nad Hronom dňa 12.07.1977 oznámila farskému úradu, že úradne odhadnutú škodu v sume 37.270 Kčs si má vymáhať od rodičov maloletých, alebo žalobou v konaní občiansko - právnom. Pekná irónia tej doby.
     V r. 1982 bola zrušená pamiatková ochrana kostola z dôvodu, že kostol je už značne poškodený. Vtedajší režim kostol i keď bol Národnou kultúrnou pamiatkou, nedovolil obnoviť, ba ani len múry provizórne prekryť a tak sa postupne rozpadal spolu s neudržiavanými kaplnkami, na ktorých po rozpadnutí sa šindlových striech, došlo aj k rozpadnutiu kaplniek.
Zbytky pôvodného kostolíka na vrchole Kremnickej kalvárie
  Skončime však už s touto smutnou históriou. Takto sa končí prvá časť článku o Kremnickej Kalvárii.
    Druhá časť o Kremnickej Kalvárii je už optimistickejšia, ale rovnako zaujímavá
    Možno bol na pravom mieste jeden Kremničan, ktorému stav Kremnickej Kalvárie nedal spávať, dnes už s určitosťou môžem povedať, že to bol Milan Rybárský, ktorý  už v roku 1968, ako člen Mestského národného výboru, začal svoje aktivity na záchranu kalvárie. Bolo to však krátke obdobie a hoci sa aj nejaké prostriedky na opravu kaplniek našli, opravy sa neuskutočnili.
Pieta

       Ďalšia vhodná doba na zahájenia revitalizácie nastala v roku 1993. V tej dobe boli už len tri kaplnky  pomerne zachovalé. Len jedna mala ako tak zachovalú strechu, u ďalších dvoch už strechy chýbali, čo sa prejavilo i na značnejšom poškodení telesa kaplnky. Po čiastočnom nahradení novým murivom sa ešte dali obnoviť. Ostatné museli byť postavené nové, nakoľko z nich ostalo už len torzo, alebo hŕbka sutiny a po dvoch už ani to, lebo boli odbágrované pri rekonštrukcii elektrického vedenia. Z kostola ostali len obvodové múry, v hornej časti rozpadávajúce sa. V zadnej časti zosuvom časti múru vznikla po celej výške trhlina cca jeden meter široká. Pravý roh v smere čelného pohľadu na objekt sa začal rozpadávať, čo neskoršie ovplyvnilo zosunutie celej prednej steny  v roku 2000. Následne boli múry kostola znížené na výšku 1 m a z poskytnutých finančných prostriedkov mestom zabezpečené múry betónovou platňou proti poveternostným podmienkam, na ktorej bol neskoršie  postavený nový kostol na pôvodných základoch.
   Samozrejme, že to bol len začiatok úmornej práce novo založeného združenia Kalvária na čele s Milanom Rybárským. Najväčším problémom bolo zabezpečovanie finančných prostriedkov na toto historicky neskutočne unikátne dielo. Finančnými prostriedkami prispeli štátne úrady a mestský úrad, ale aj súkromné osoby, z ktorých mnohí pomohli svojimi posudkami bez nároku na odmenu. Vhodná doba na pokračovanie revitalizácie obnovy objektov na Kalvárii sa naskytla až v roku 2005, keď bolo možné podanie žiadosti na Európsku úniu. Na rokovaní Združenia Kalvária a mesta Kremnica došlo k dohode, že najvýhodnejšie riešenie je podanie spoločnej žiadosti, ktorú podá mesto. Žiadosť, v ktorej boli zahrnuté aj štyri projekty združenia, bola úspešná. Z poskytnutých prostriedkov z fondov Európskej únie, mesto zabezpečilo výstavbu ďalších šiestich kaplniek, kostola sv. Kríža na pôvodných základoch pri zachovaní pôvodného vonkajšieho vzhľadu, ako i realizáciu ďalších dvoch projektov zahájených združením, výstavbu výhliadkovej terasy na Kalvárii a obnovu pamätníka Františka Lotrinského.

Novovybudovaný kostolík

        Krížová cesta, zvon a kostol boli slávnostne požehnané dňa 16.9.2007 miestnym farárom Mgr. Dadom. Pred kostolom boli v roku 2010 postavené tri definitívne kríže, ktoré boli požehnané na Zelený štvrtok v roku 2010 miestnym farárom Mgr. Krajčom. Svojim prevedením sú ojedinelé na Slovensku. Každý má inú výšku, kým inde postavené kríže majú buď rovnakú výšku, alebo krajné sú rovnako znížené oproti strednému. Uvedené prevedenie krížov som dodržal i pri súčasných krížoch.
   
   Milí čitatelia  skutočne Vám doporučujem navštíviť Kalváriu v Kremnici, tá serpentínová cesta je unikátna, kaplnky sú vyzdobené síce kópiami umučenia, ale keď si uvedomíte koľko úsilia muselo vynaložiť „Združenie kalvária“ určite túto prácu oceníte. Na samom vrchu Vás čaká neskutočný  výhľad /napríklad aj na kostol Sv. Jána v Kremnických Baniach/.  Fotografie ako aj technické podklady  poskytol Milan Rybársky z Kremnice.
Oddychové miesto na vrchole Kakvárie


1 komentár:

  1. dobrý deň
    Ja som kelvine peters
    Ja som na vaše služby pre všetky vaše pôžičky naliehavo potrebujú alebo začať projekt.
    Sme tu pre vás.
    S nami je bezpečnejšie!
    E-Mail: sospepfinance@gmail.com

    OdpovedaťOdstrániť