Pozvánka na cisárske schody v Banskej Štiavnici – tip na jednodňový výlet

Vstup do štôlne Glanzenberg v dolnej časti Banskej Štiavnice

Najskôr niekoľko viet o dedičných štôlňach. Slúžili na odvodňovanie jednotlivých ťažobných baní, keď sa ťažba dostávala do nižších vrstiev a bane boli zatopené. Dedičné sú preto, že ich stavali celé generácie a možno celé generácie získavali z nich podiel zo zisku. Budovanie týchto štôlní bolo skutočne úctyhodným technickým výkonom a tempo budovania bolo niekedy len 2,1 metra za jeden rok.
Dedičné štôlne patria medzi najstaršie technické pamiatky, žiaľ, málo z nich vidíme, pretože sú pod zemou. Tu je zhmotnená ťažká fyzická práca celých generácií baníkov, ale aj náročná inžinierska činnosť.
Odvodňovacie  štôlne sa začali budovať už v 13. storočí za panovníka Belu IV., vtedy ešte pravdepodobne podľa zvykového práva.
Tieto technické pamiatky sa stali miestom rozvoja technického pokroku, ktorý sa prejavoval v rôznych zlepšeniach technológie a techniky banských prác. Práve v týchto oblastiach získala Banská Štiavnica niekoľko prvenstiev.
Dnes si Vás dovoľujem pozvať do dedičnej štôlne Glanzenberg, jej ústie sa nachádza  pri pamätníku padlých v 2. svetovej vojne /prikladám fotografiu/, keby ste sa rozhodli túto návštevu absolvovať, tak Vás čaká asi pol kilometrová prechádzka podzemím a dostaneme sa až do stredu mesta, v hĺbke okolo 32 metrov  pod štiavnickou radnicou. Táto štôlňa sa začala pravdepodobne budovať v 13. storočí a prvá písomná zmienka o nej je z roku 1560. V roku 2003 bola poupravovaná a sprístupnená verejnosti. Teraz niekoľko slov o doporučovaných cisárskych schodoch, nachádzajú sa pod spomínanou radnicou a vybudované boli v roku 1751 pre nemeckého a rímskeho cisára  Františka Lotrinského manžela Márie Terézie preto aby  cisár nemusel vystupovať rebríkmi, ako ostatní baníci. Je to v banských dielach rarita. Schody vybudované pre cisára. Pri tejto návšteve bola na tomto mieste inštalovaná aj pamätná tabuľa, od tých čias navštívilo podzemie veľa významných osobností a zostávajú tu po nich pamätné tabule. Od roku 2003 sa návštevy s pamätnými tabuľami stali tradíciou, má ju tu p. prezident Schuster aj p. prezident Gašparovič a rad významných osobností z iných štátov. Osobne si myslím, že najcennejšou pamiatkou v tejto štôlni sú stopy ťažkej práce tisícok baníkov, ktorí  dielo budovali.

V tomto období je možné štôlňu navštíviť v utorok, štvrtok a v sobotu vždy o 13.hodine. Vstup je možný len pre vopred nahlásené návštevy.