Revište s rybníkom, ako dar pre manželku kráľa Mateja

Jednou z mála fyzických pamiatok na Revištské panstvo je hrad Revište, nachádzajúci sa v Revišťskom Podzámku, ktoré je časťou Žarnovice. Zrúcaniny hradu stoja na pomerne strmom kopci a akoby uzatvárali strednú časť Hrona. Bol vybudovaný v druhej polovici 13. storočia..

Spolu so Šašovským hradom vlastne uzatvárajú Žiarsku kotlinu. Zaujímavé je aj to, že Revištský a Šašovský hrad majú veľmi podobné pôdorysy, možno ich navrhoval a staval ten istý staviteľ, ale to je len domnienka, ktorá sa nikdy nebude dať potvrdiť.

Jedno je však isté, hrad bol postavený po tatárskom vpáde v roku 1241. Tatári spustošili územie súčasného Slovenska a prakticky vyvraždili jeho južné územie. Ďalšou tragédiou bolo, že Tatári sa na tomto území zdržali rok, čím neumožnili obyvateľstvu obrábať pôdu a siať poľnohospodárske plodiny. Táto skutočnosť mala ďalšie katastrofálne dôsledky a na počet obyvateľstva na našom území. Nastal hladomor, pri ktorom vymrela ďalšia časť obyvateľstva. Až na základe skúseností s tatarskými vpádmi sa začali stavať na našom území murované hrady.

Majitelia Revištského hradu sa veľmi často striedali. Len pre zaujímavosť, tak v roku 1388 patril kráľovnej Márii, ktorá ho pravdepodobne darovala majiteľovi Lešťákovi. Od roku 1447 bol v majetku Jána Jiskru z Brandýsa. V roku 1471 obsadil hrad poľský kráľ Kazimír, neskôr ho vlastnil jagerský biskup.

Pre nás je iste zaujímavé, že po smrti jágerskeho biskupa dal kráľ Matej Korvín revištský hrad opraviť. Obnova spočívala vo vymaľovaní z vnútra aj zvonka, úprave cesty na hrad a v tomto období bol vybudovaný aj rybník, ktorý slúži do dnešných čias. Takto upravený hrad daroval Matej Korvín svojej druhej manželke Beatrice - dcére neapolského kráľa Ferdinanda. Vlastne chcel novej manželke vytvoriť také podmienky aké mala v slnečnom Taliansku. Samozrejme že sa mu to nemohlo podariť už len pre rozdiel v slnečnom svite v Taliansku a na Revišti.

Tu sa však nejednalo len o hrad Revište, ktorý bol venovaný druhej manželke ale hlavne o poddanské obce, ktoré pod panstvo patrili. V roku 1479 to boli Žarnovica, Voznica, Lukavica, Kopanice, Rudno nad Hronom, Malá Lehota, Prochot, Dolná a Horná Ždaňa, Horná a Dolná Trnávka, Bukovina a k uvedeným obciam patrilo aj 14 mlynov.

V júli 1479 sa kráľovskí manželia rozhodli venovať hrad Revište kráľovskému pokladníkovi Urbanovi z Veľkej Lúče s prímením Dóczy, ale to je už iná história. Samotné darovanie hradu nebolo zasa až také jednoduché a poetické, ako sa v niektorých historických materiáloch uvádza. Matejova manželka Beatrice jednoducho riešila svoj finančný problém a po pôžičke 8000 zlatých prenechala Dóczyovcom hrad, pričom konečná suma bola 16 000 zlatých. (Peniaze vlastne aj v tomto čase rozhodovali o všetkom.)

Samostatnou kapitolou je spomínaný rybník, ak je pravdou, že ho dal vybudovať kráľ Matej Korvín, tak patrí medzi najstaršie na Slovensku. V roku 1769 bola na rybníku realizovaná rozsiahla prestavba a rybník slúžil ďalej, len pre zaujímavosť ešte v roku 1931 bolo z neho vylovené 62 metrických centov kaprov a 6 metrických centov lieňov. V súčasnosti sa z rybníka stalo významné hniezdne a migračné územie predovšetkým vodného vtáctva. V roku 1992 bol rybník vyhlásený za chránený areál s výmerou 23 hektárov. Návšteva tohto areálu je najzaujímavejšie v čase hviezdenia a výchovy mláďat jednotlivých vtákov. Môžeme tu pozorovať niekoľko druhov potápiek, volaviek, kačíc. Ojedinele a preto sú veľmi vzácne volavka čierna a kačica chrapačková. Veľmi dobré podmienky majú pre svoj život rôzne plazy, ale aj iné živočíchy. Koniec koncov tieto sa dajú veľmi dobre odpozorovať s ohľadom na dobrú prístupnosť rybníka a to už nepíšem o veľmi zaujímavých rastlinách a stromoch.

Rybník pod Revišťom najintenzívnejšie žije v jarnom období

Nakoniec mal hrad mal veľmi podobný osud, ako hrad Šášov v roku 1677 hrad vyplienili Tokoliho povstalci, Revište však malo šťastie, lebo Banská komora hrad opravila a slúžil až do roku 1792, keď vyhorel po údere blesku a od tých čias sa rozpadáva. Z roka na rok sa trčiace múry zmenšujú.

V tomto roku sa v našom regióne „Za záchranu hradu Revište“ dobrovolníci zbierajú najrôznejšie materiály o hrade s možnosťou postupného zakonzervovania súčasného stavu.

Pri poznávaní hradu Revište a spomínaného rybníka by nazaškodilo lepšie si uvedomiť zásluhy kráľa Mateja Korvína v prospech Slovenska a nášho regiónu. Určite bol z Uhorských panovníkov pre Slovákov najprijateľnejším kráľom. O Matejovi Korvínovi (obyčajne sa hovorí len, ako o  kráľovi Matejovi), sa Ľ. Štúr vyjadril v roku 1847: "Zomrel kráľ Matej, zomrela aj spravodlivosť". V podaní ľudu to bol dobrý a spravodlivý kráľ.

Na hrad je dobrý prístup z Revištského Podhradia, samozrejme je to výlet na vlastné nebezpečie, lebo statika múrov je narušená. Na samotnom hrade je zaujímavá hranolová veža, ale najmä veľmi pekné výhľady na rieku Hron.