Štiavnické Bane, ako múzeum technických pamiatok

Štiavnické Bane sú stará banícka osada, ba existujú teórie, že sa tu ťažba strieborných a zlatých rúd začala ešte skôr, ako v Banskej Štiavnici. Aj keď sú v archívoch prvé zmienky o baníctve až zo 14. storočia celkom určite sa tu banícka činnosť začínala oveľa skôr. Samotná obec sa historicky skladá z troch baníckych osád Siglisberg, Piarg a Vindšachta. Celé roky boli Štiavnické Bane predmestím Banskej Štiavnice.

Samotné Štiavnické Bane sú významným strediskom technických pamiatok, bohužiaľ dnes už zachovaných iba v rozpadajúcich sa budovách a stavbách. Tak to u nás chodí , nenájdu sa financie na ich opravu a unikátne zariadenia, ktoré v nich možno aj storočia pracovali boli už zničené. Pozrime sa na budovy, ktoré majú svoju slávnu históriu, takou je budova prvej baníckej nemocnice vybudovanej v roku 1648 a slúžila aj pre štiavnických baníkov. K pôvodnej budove určite z mnohými prestavbami sa dostaneme uličkou za kostolom a kláštorom, zo strany od B. Štiavnice. Budova je síce pôvodná, ale niekoľko razy prestavovaná, žiaľ nie je označená. Niekoľko metrov ďalej sa dostaneme k budove prvej baníckej školy, ktorú tu v roku 1735 zakladal Samuel Mikovíni. Aj táto jednoposchodová, pôvodne baroková budova bola už tiež prestavaná na byty. Z pôvodnej fasády zostali len slnečné hodiny.

Zaujímavé sú aj zostatky proti tureckých hradieb, z ktorých sa zachovali doslova len vo forme trčiacich vežičiek.


Možno najväčším unikátom je v prvej polovici 18. storočia vybudovaný rozsiahly kláštorný komplex. Kláštor pozostáva z budovy štvorcového tvaru a kostola, v ktorom je umiestnený barokovo-rokokový organ s bohatou výzdobou. Kamenný oltár Sv. Kríža je dielom kremnického sochára Dionýza Stanettiho. Na druhej strane kláštora je vstup do krypty, v ktorej odpočívajú významní banskí úradníci. Na budove je umiestnená pamätná tabuľa významných slovenských národných buditeľov, ktorí tu pôsobili v 18. až 20. storočí, Boli to napríklad Juraj Palkovič, Ján Palárik, Andrej Radlinský, Andrej Kmeť, Ján Botto a ďalší.

Z technických stavieb je cenná budova „ Strojovňa pri šachte Jozef „. Je to monumentálna kamenná stavba, ktorá podľa archívnych materiálov slúžila, ako strojovňa pre dva ohňové vodočerpacie stroje v rokoch 1732 -1734, tieto tu postavil anglický konštruktér I. Potter. Kamenná stavba z lomových kameňov s hrúbkou múrov okolo 1 metra je pôvodná.

Strojovňa pri šachte Jozef

Zastaňte si k nej a pozerajte sa smerom dole z kopca na Podsitnianskú tam všade stáli stupy na drvenie rudy, bola tu neskutočne bohatá banícka činnosť.

Detail budovy zachovanej strojovne

Trocha nižšie je vyústenie Bieberovej dedičnej štôlne /nachádza sa nižšie v obyčajnej záhrade/, zachovaný je pôvodný portál tejto odvodňovacej štôlne. Začala sa raziť ešte pred rokom 1400. Má niekoľko svetových prvenstiev , v roku 1604 tu prvý raz použili piestové čerpadlá, roku 1619 poháňané koňmi, a roku 1625 tu začal pracovať čerpací stroj s kývavým pákovým prevodom poháňaným vodou z tejto štôlne. Z hľadiska histórie je určite najdôležitejšia udalosť z roku 1625, keď tu bol použitý prvý raz na svete pušný prach na odstrel horniny a nie na zabíjanie ľudí.

Výstup z dedičnej štôlne Bieber

Ťažiarstvo Bieber volali v 18. storočí „matka všetkých baní“, lebo sa tu napríklad vyťažilo najviac zlata a striebra. V tom čase bola napríklad produkcia striebra na Slovensku niekoľko násobne vyššia, ako v Sasku, alebo v Čechách. Žiaľ všetko toto bohatstvo išlo pre prospech Rakúsko-Uhorskej monarchie a nám zostala len skromná pamiatka.

Pri návšteve Štiavnických Baní toho na povrchu nevidíme, ale treba asi uvedomiť, že toto sú pamätné miesta našej histórie.

Pamätná tabuľa pri Bieber štôlni