Štiavnické Bane sú stará banícka osada, ba existujú teórie, že sa tu ťažba strieborných a zlatých rúd začala ešte skôr, ako v Banskej Štiavnici. Aj keď sú v archívoch prvé zmienky o baníctve až zo 14. storočia celkom určite sa tu banícka činnosť začínala oveľa skôr. Samotná obec sa historicky skladá z troch baníckych osád Siglisberg, Piarg a Vindšachta. Celé roky boli Štiavnické Bane predmestím Banskej Štiavnice.
Samotné Štiavnické Bane sú významným strediskom technických pamiatok, bohužiaľ dnes už zachovaných iba v rozpadajúcich sa budovách a stavbách. Tak to u nás chodí , nenájdu sa financie na ich opravu a unikátne zariadenia, ktoré v nich možno aj storočia pracovali boli už zničené. Pozrime sa na budovy, ktoré majú svoju slávnu históriu, takou je budova prvej baníckej nemocnice vybudovanej v roku 1648 a slúžila aj pre štiavnických baníkov. K pôvodnej budove určite z mnohými prestavbami sa dostaneme uličkou za kostolom a kláštorom, zo strany od B. Štiavnice. Budova je síce pôvodná, ale niekoľko razy prestavovaná, žiaľ nie je označená. Niekoľko metrov ďalej sa dostaneme k budove prvej baníckej školy, ktorú tu v roku 1735 zakladal Samuel Mikovíni. Aj táto jednoposchodová, pôvodne baroková budova bola už tiež prestavaná na byty. Z pôvodnej fasády zostali len slnečné hodiny.
Zaujímavé sú aj zostatky proti tureckých hradieb, z ktorých sa zachovali doslova len vo forme trčiacich vežičiek.
Možno najväčším unikátom je v prvej polovici 18. storočia vybudovaný rozsiahly kláštorný komplex. Kláštor pozostáva z budovy štvorcového tvaru a kostola, v ktorom je umiestnený barokovo-rokokový organ s bohatou výzdobou. Kamenný oltár Sv. Kríža je dielom kremnického sochára Dionýza Stanettiho. Na druhej strane kláštora je vstup do krypty, v ktorej odpočívajú významní banskí úradníci. Na budove je umiestnená pamätná tabuľa významných slovenských národných buditeľov, ktorí tu pôsobili v 18. až 20. storočí, Boli to napríklad Juraj Palkovič, Ján Palárik, Andrej Radlinský, Andrej Kmeť, Ján Botto a ďalší.
Z technických stavieb je cenná budova „ Strojovňa pri šachte Jozef „. Je to monumentálna kamenná stavba, ktorá podľa archívnych materiálov slúžila, ako strojovňa pre dva ohňové vodočerpacie stroje v rokoch 1732 -1734, tieto tu postavil anglický konštruktér I. Potter. Kamenná stavba z lomových kameňov s hrúbkou múrov okolo 1 metra je pôvodná.
Strojovňa pri šachte Jozef
Zastaňte si k nej a pozerajte sa smerom dole z kopca na Podsitnianskú tam všade stáli stupy na drvenie rudy, bola tu neskutočne bohatá banícka činnosť.
Detail budovy zachovanej strojovne
Trocha nižšie je vyústenie Bieberovej dedičnej štôlne /nachádza sa nižšie v obyčajnej záhrade/, zachovaný je pôvodný portál tejto odvodňovacej štôlne. Začala sa raziť ešte pred rokom 1400. Má niekoľko svetových prvenstiev , v roku 1604 tu prvý raz použili piestové čerpadlá, roku 1619 poháňané koňmi, a roku 1625 tu začal pracovať čerpací stroj s kývavým pákovým prevodom poháňaným vodou z tejto štôlne. Z hľadiska histórie je určite najdôležitejšia udalosť z roku 1625, keď tu bol použitý prvý raz na svete pušný prach na odstrel horniny a nie na zabíjanie ľudí.
Výstup z dedičnej štôlne Bieber
Pri návšteve Štiavnických Baní toho na povrchu nevidíme, ale treba asi uvedomiť, že toto sú pamätné miesta našej histórie.
Pamätná tabuľa pri Bieber štôlni
Vase clanky su velmi zaujimave. O Stiavnickych Baniach som citala ze vznikli spojenim Piarg, Hornych Rovien, Vindšachty a Galizonu. U vas som sa docitala o Siglisbergu. Ako to teda je? Tiez na inych miestach som sa docitala, ze pusny prach bol prvy krat na bani Biebel pouzity v r. 1627. Dva roky hore- dole. Ale aky datum je pisomne dolozeny? Inak vase clanky sa mi velmi pacia.
OdpovedaťOdstrániťtomu ani ja nerozumiem
OdstrániťDobry den, chcela by som Vas potesit spravou, ze v Stiavnickych Baniach je planovana rekonstrukcia basty so zriadenim expozicie Maximiliana Hella. Buduci rok sa dufam uz budeme moct tesit z novej turistickej atrakcie a hlavne zachovaniu kulturneho dedicstva pre dalsie generacie..
OdpovedaťOdstrániť