Ako skončili slávne domy v banských mestách - budova evanjelického lýcea v Banskej Štiavnici

V minulom článku o najväčšej hanbe nášho regiónu, alebo o osudoch niektorých budov v starých baníckych mestách sme sa zaoberali Zechentnerovým domom v Kremnici. V tomto prípade si prečítajte úvahu na zamyslenie o Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Ešte v roku 1953 som v tejto budove vtedy II. žiackom domove býval a do roku 1956 som sa tu stravoval. II. žiacky domov mal ešte v tom čase aj samostatnú knižnicu so zaujímavým razítkom „Domov mladých chemikov“, bolo to až neskutočne milé. V skutočnosti sme tu ozaj bývali len chemici. Ale poďme k veci najskôr trocha histórie.

Súčasná budova Evanjelického lýcea bola naprojektovaná v klasistickom slohu Františkom Hauserom a slávnostne ju otváral prejavom v roku 1830 Ján Kollár, už len táto skutočnosť je hodná najväčšej úcty slovenského národa. Potom nasleduje celá plejáda významných Slovákov, ktorí tu buď študovali, alebo vyučovali a tak tu môžeme zaznamenať mená Andrej Sládkovič, Ondrej Brezník, Daniel Lichard /vyučoval matematiku a fyziku/, Kalman Miksáth, Pavel Dobšinský, Ján Botto, Emil Boleslav Lukáč, určite je ich oveľa viac, ale v histórii sa nespomínajú. Spomenúť musíme aj Alexandra Petofiho, ktorý bol síce slovenského pôvodu, ale lýceum nenaplnilo jeho predstavy a údajne z neho demonštratívne odišiel. Neviem. Ale sa mu asi nepáčil slovenský duch lýcea. Veď si len predstavme, že tu literatúru a jazyk slovenský prednášal Pavel Dobšinský. Na budove sú dve pamätné tabule jedna z roku 1920 je venovaná Andrejovi Sládkovičovi, druhá Alexandrovi Petofimu.

Ešte jedna z mnohých zaujímavostí Evanjelické lýceum malo svoju vlastnú knižnicu, ktorá mala v čase okolo 20.000 zväzkov kníh, aký bol ich osud ? Lýceum zaniklo v roku 1919. Vráťme sa však k problému pre ktorý tento tip na zamyslenie píšem. Súčasný stav budovy.

Stav budovy, ktorú nikto nevyužíva je priamo katastrofálny a myslím, že sa z roka na rok zhoršuje, možno nie je ďaleko chvíľa, keď budovu bude potrebné zrútiť. Myslím si, že aj tie pamätné tabule by bolo najvhodnejšie demontovať a odložiť. Niečo o tom hovoria fotografie.