Limnokvarcity sú sladkovodné kremence, ktoré vznikli vyzrážaním voľnej kyseliny kremičitej z pomerne chladných roztokov na konci vulkanickej činnosti v plytkých sladkovodných panvách. Termálne pramene, ktoré prenikali do jazerných priestorov, sa rýchlo ochladzovali, miešali sa s jazernou vodou, vytvárali gél, z ktorého sa neskôr vyzrážali spomínané limnokvarcity. A práve najznámejšie výskyty sú v Kremnických vrchoch a najznámejšie ložiská sú práve v našom regióne. Tu majú hrúbku 1 až 20 metrov a vystupujú uprostred bentonitov, kaolínov a ryolitových tufov. Najznámejší výskyt limnokvarcitov je v Bartošovej Lehôtke, Starej Kremničke (Jelšový potok), Lutile, Slaskej, Kopernici. Najvýznamnejším ložiskom je ložisko Stará Kremnička - Kotlište, kde sa v minulosti ťažili limnokvarcity pre výrobu ferosilícia (zliatina železa s kremíkom). V oblasti Jastrabej sa nám môže podariť nájsť takzvaný drevitý opál.
Chemicky sa jedná o skoro čistý oxid kremičitý (SiO2), ktorého tieto minerály obsahujú 94 - 98 % a okrem neho zafarbujú tento minerál ďalšie oxidy. Sú to oxid hlinitý, železitý, vápenatý, horečnatý, titaničitý, manganatý. Čo je veľmi dôležité, sú zväčša výrazne opálového vzhľadu, rôznych farieb - biele, svetlosivé, tmavosivé, čierne, ale nájdu sa aj žlté a červené práve podľa toho aký oxid obsahujú. Sfarbenie do čierna je spôsobené prítomnosťou organických a ílovitých látok.
Takáto je charakteristika limnokvarcitov podľa náučného slovníka.
Pozrime sa ešte do slovníka cudzích slov - slovo "limno" pochádza z gréckeho jazyka a znamená pri zložených slovách jazero, barina. Ďalšia časť slova "kvarcit" znamená v slovenčine kremenec, teda jazerné kremence, myslím si, že je to už zrozumiteľnejšie.
Limnokvarcity môžeme veľmi často nájsť pri hubárčení na Potôčku, nad Lutilou na Slobodnom, v Kopernickej doline. Ide o menšie úlomky, ale aj väčšie konglomeráty. Zadívajte sa lepšie a často nájdete v týchto kameňoch aj zvyšky rastlín.Organická hmota rašelinového pôvodu sa zachovala u čiernych limnokvarcitov. Zvyšky v limnokvarcitoch skúmal už v roku 1847 Dionýz Štúr - v lokalitách Lutily a Hliníka nad Hronom. Najviac našiel rákosovitých druhov, no D. Štúr spomína aj nálezy kostí cicavcov a hlavu hmyzožravca pri Hliníku nad Hronom.
V podstate chcem doporučiť návštevníkom našich krásnych lesov, aby sa pri hubárčení pozerali aj na akoby sklovité, alebo opálovité kamene, ktoré sa v spomínaných lokalitách hojne nachádzajú, zvlášť cenné sú také na ktorých sa dajú nájsť stopy po steblách trávy, no a potom sú to veľmi zaujímavé farby.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára