Navštívte "Štiavnickú knižnicu" v Miškovci

V tomto prípade si dovoľujem doporučiť čitateľom tohoto blogu návštevu Múzea spojeného so Štiavnickou knižnicou v Maďarsku, nakoniec je to v jednom zo štátov Európskej Únie.

Za našu pozornosť stoja najskôr aj zaujímavé udalosti, ktoré sa na našom území odohrali pri vzniku Československej republiky, keď sa knižnica slávnej Banskej akadémie dostala do Maďarska. Československá republika vznikla 28. októbra 1918, no československé vojská sa do Banskej Štiavnice dostali až 7. januára 1919, za tento čas sa zorganizovali a ozbrojili študenti Akadémie pochádzajúci z Maďarska, prevzali v B. Štiavnici moc a knižnicu, zariadenie školy aj s archívom Akadémie odsťahovali do Maďarska. Najskôr prebiehalo sťahovanie cez Hronskú Dúbravu, kde bolo vlakové spojenie, po jej obsadení československými vojskami prebiehalo sťahovanie na vozoch ťahaných koňmi do Hontianskych Nemiec a tu bol celý inventár nakladaný na vlak. Zaujímavosťou je, že bolo prijatých niekoľko zákonov podľa ktorých sa pri delení majetku bývalého Uhorska mala dodržať zásada, že majetok, ktorý bol 28. októbra 1918 v tom ktorom štáte mal ostať jeho majetkom, žiaľ knižnica a celý inventár Akadémie bola vysťahovaný a nikto nepožiadal Maďarsko aby bol v zmysle týchto zákonov bol majetok navrátený na Slovensko. Nás môže uspokojovať, len tá skutočnosť, že o knižnicu je veľmi dobre postarané.

V maďarskom Miškovci je teda umiestnená knižnica, ktorá začala vznikať už v roku 1735 v rámci baníckej priemyselnej školy, založenej v súčasných Štiavnických Baniach. Dvorská komora vo svojom dekréte z júna 1735 uložila „..zabezpečiť knihy do knižnice pre povinné čítanie baníckych kníh“. Po založení Banskej akadémie v roku 1763 v Banskej Štiavnici bola činnosť v zaisťovaní kníh ešte intenzívnejšia. V prvej etape sa knihy sústreďovali najmä na jednotlivých katedrách, no už v roku 1771 bola daná knižnica pod vedenie profesora C. Tierenbergesa a stála sa centrálnou pre celú Akadémiu pričlenenou k rektorátu. Do knižnice sa napríklad nakupovali aj celé knižnice jednotlivých profesorov, ako príklad môže slúžiť zakúpená knižnica Peithera, pôsobiaceho na Univerzite v Prahe a na Banskej Akadémii v B. Štiavnici. Len táto obsahovala 1400 zväzkov a aj táto je teraz umiestnená v Miškovci. Sú v nej diela zaoberajúce sa baníctvom, hutníctvom, razením mincí, právnickými vedami, dejinami, jazykovedou, medicínou, ale aj teológiou. V ďalších rokoch sa knižnica rozrastala, tak ako rástli nároky na vzdelávanie sa na Akadémii. Keď sa začal koncom 18. storočia výskum v prírodných vedách internaciolizovať začali v knižnici narastať aj počty časopisov vychádzajúcich v celej Európe. A tak sa v knižnici nachádzajú časopisy s redakciou svetových vedeckých kapacít, napríklad francúzskeho vedca Lavoisiera. Ku koncu 19. storočia pribúdalo do knižnice až 1200 zväzkov ročne najrôznejšieho odborného zamerania.

V knižnici môžeme obdivovať diela významných svetových vedcov, Euler /matematika/, Bernouli /hydraulika/, Galilei, Ampere, Faraday /fyzika/ a desiatky ďalších z najrôznejších odborov, nevynímajúc ani filozofiu, jazykovedu, teológiu. Skutočne nachádzajú sa tu veľmi vzácne diela. Na mňa najväčším dojmom pôsobila kniha Alberta Einsteina s vlastnoručným podpisom. Knižnica má riadenú atmosféru /teplota, vlhkosť vzduchu, prašnosť/ a niektoré zvlášť cenné diela sú uložené v dusíkovej atmosfére. Z pôvodnej knižnice Banskej Akadémie, ktorá mala 60000 zväzkov sa 40000 nachádza v Miškovci a zbytok týkajúci sa lesníctva je umiestnený v Šoproni. V expozícii knižnice je k prehliadke sprístupnené 7500 zväzkov.

Pri návšteve tejto unikátnej knižnice sa samozrejme dajú navštíviť aj zaujímavé termálne kúpaliská, ktorých je v okolí Miškovca niekoľko. Termín návštevy a prístup do múzea sa dá zistiť na internete.
Viac o knižnici Banskej akadémie tu.