Čo je to ten SALAMANDER s pozvánkou do Banskej Štiavnice

Salamandrový sprievod okolo roku 1900

Slovo „salamander je v našom regióne celkom známe, pravdou je že ho mnohí poznajú z prírodopisu, veď kto by nepoznal známu „salamandru škvrnitú“ a tak neuškodí ak si niečo o histórii štiavnického „salamandra“ povieme.

V minulosti bohaté banské mesto Banská Štiavnica vytváralo dobré podmienky pre zábavu v uliciach mesta a už zo 17.storočia sú známe veselé sprievody mestom, no skutočné zmysluplné, tradičné a bujaré oslavy vznikli, len vďaka študentom banskoštiavnickej Baníckej akadémie. Nevznikali naraz, postupne nadväzovali na najrôznejšie tradície starších banskoštiavnických škôl. Vychádzali z prastarých baníckych tradícii tohto regiónu ale aj tradícii iných národov, ktoré na tejto škole študovali. Do podoby rozdávajúcej radosť a zábavu štiavničanom ich však rozvinuli študenti Banskej akadémie. V roku 1919 došlo k prerušeniu osláv, lebo Banská akadémia bola premiestnená do Šoprone v Maďarsku, čo vlastne oslabilo študentský spoločenský život a Salamandrové oslavy boli prerušené, obnoviť sa ich sa podarilo až v roku 1935 na sviatok Sv. Cyrila a Metoda, prišla však vojna a oslavy boli znova prerušené, dosť zložité bolo udržanie tejto tradície aj po druhej svetovej vojne. Tu už však bolo rozhodnuté, že Salamander sa bude konať v dňoch osláv Dňa baníkov. V posledných rokoch sa táto slávnosť vyprofilovala do novej podoby pričom je zobrazovaný pohľad na významné obdobia a udalosti v živote akademikov ale aj pohľad na historické udalosti baníckeho mesta. Z pôvodne študentského sprievodu sa stali trojdňové oslavy – Salamandrové dni, aj v tomto roku sa začínajú už vo štvrtok slávnostným Šachtágom, pre pozvaných hostí, v piatok pokračuje slávnosť oslavami Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov s kultúrnym programom , salamandrovým jarmokom a celým radom osláv.

Vyvrcholením je salamandrový sprievod, ktorý sa začína začiatkom septembra na Deň baníkov..., vo večerných hodinách. Čo nám vlastne salamandrový sprievod zobrazuje?, celý je odvodený od pohybu jašteričky – salamandry škvrnitej, ktorej pohyb je napodobňovaný pochodom účastníkov z jednej strany ulice na druhú, tento pohyb vytvára hlavne po zotmení efektné divadlo, najmä tým, že účastníci sú vybavení svietiacimi dobovými lampami. Hneď úvodom popisu musím uviesť, že sprievod má aj svoju mohutnosť, veď v sprievode sa pohybuje 580 najrôznejších postáv. Na čele sprievodu kráča pastier s pomocníkmi a na rukách nesie jaštericu, táto symbolizuje povesť o vzniku mesta a o objavení štiavnických strieborných a zlatých rúd, za ním ide baník, ktorý nesie banícke kladivká, táto postavička má zaujímavú symboliku predstavuje prosebníka, ktorý bol vyslaný Dvorskej komory vo Viedni prosiť o zlepšenie životných podmienok baníkov, nasledujú podzemný duchovia permoníci ďalej sa nám tu predstavia zástavy starých baníckych miest Španej Doliny, Starých Hôr, Banskej Belej, vo svojich krojoch kutnohorskí baníci atak by sme mohli pokračovať, všetko tu má svoju symboliku.

Pastier nesie jaštericu - Salamander 2013 /foto prebraté z FC Ivety Vaskovej Baranovej

Celkom samozrejme tu vystupujú aj študenti, takí ktorí sa lúčia so školou a aj takí, ktorí do školy nastupujú. Nechýba tu ani turecký sultán s celým svojim háremom, ktorého syn študoval na štiavnickej akadémii a prišiel „ navštíviť“ svojho syna. V koči sa vezie aj maharadža, ktorí si prišiel vykúpiť svojho syna, ktorý sa venoval viac dievčatám ako škole. Študenti si často robili žarty zo svojich nadriadených a tak tu nechýba burgmaister, profesori, kňaz a celý rad figuriek, ktoré sa zúčastňovali študentského života. Nemôžu chýbať kat so svojimi pomocníkmi pisári a sudcovia. V sprievode kráča Pat a Patašon, Bosniak „Lacný Jožko“, lekár, cirkusanti, cigáni, jednoducho najvyberanejšia spoločnosť. Salamandrový sprievod zakončuje nezabudnuteľná Štiavnická Anča.

Salamandrový spievod to je divadlo, v ktorom sa odohráva kus histórie strieborného mesta a skutočne najlepšie je toto divadlo vidieť.Musím sa priznať, že je to nevšedný zážitok.

Večer pred salamandrovým sprievodom roku 2011 /foto Jozef Dobias/