Ako skončili slávne domy v banských mestách - budova evanjelického lýcea v Banskej Štiavnici

V minulom článku o najväčšej hanbe nášho regiónu, alebo o osudoch niektorých budov v starých baníckych mestách sme sa zaoberali Zechentnerovým domom v Kremnici. V tomto prípade si prečítajte úvahu na zamyslenie o Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Ešte v roku 1953 som v tejto budove vtedy II. žiackom domove býval a do roku 1956 som sa tu stravoval. II. žiacky domov mal ešte v tom čase aj samostatnú knižnicu so zaujímavým razítkom „Domov mladých chemikov“, bolo to až neskutočne milé. V skutočnosti sme tu ozaj bývali len chemici. Ale poďme k veci najskôr trocha histórie.

Súčasná budova Evanjelického lýcea bola naprojektovaná v klasistickom slohu Františkom Hauserom a slávnostne ju otváral prejavom v roku 1830 Ján Kollár, už len táto skutočnosť je hodná najväčšej úcty slovenského národa. Potom nasleduje celá plejáda významných Slovákov, ktorí tu buď študovali, alebo vyučovali a tak tu môžeme zaznamenať mená Andrej Sládkovič, Ondrej Brezník, Daniel Lichard /vyučoval matematiku a fyziku/, Kalman Miksáth, Pavel Dobšinský, Ján Botto, Emil Boleslav Lukáč, určite je ich oveľa viac, ale v histórii sa nespomínajú. Spomenúť musíme aj Alexandra Petofiho, ktorý bol síce slovenského pôvodu, ale lýceum nenaplnilo jeho predstavy a údajne z neho demonštratívne odišiel. Neviem. Ale sa mu asi nepáčil slovenský duch lýcea. Veď si len predstavme, že tu literatúru a jazyk slovenský prednášal Pavel Dobšinský. Na budove sú dve pamätné tabule jedna z roku 1920 je venovaná Andrejovi Sládkovičovi, druhá Alexandrovi Petofimu.

Ešte jedna z mnohých zaujímavostí Evanjelické lýceum malo svoju vlastnú knižnicu, ktorá mala v čase okolo 20.000 zväzkov kníh, aký bol ich osud ? Lýceum zaniklo v roku 1919. Vráťme sa však k problému pre ktorý tento tip na zamyslenie píšem. Súčasný stav budovy.

Stav budovy, ktorú nikto nevyužíva je priamo katastrofálny a myslím, že sa z roka na rok zhoršuje, možno nie je ďaleko chvíľa, keď budovu bude potrebné zrútiť. Myslím si, že aj tie pamätné tabule by bolo najvhodnejšie demontovať a odložiť. Niečo o tom hovoria fotografie.

Ako skončili slávne stavby - Zechenterov dom v Kremnici

Dva slávne slovenské mestá zlatá Kremnica, strieborná Banská Štiavnica obe mestá ktoré po ukončení ťažby a výroby drahých kovov už niekoľko desaťročí bojujú o zaujatie takých istých pozícií aké mali v minulosti, tentoraz v turistickom ruchu. Určite majú k tomu všetky predpoklady, žiaľ výsledok sa nedostavuje. Určite sa toho urobilo pre rozvoj turistiky veľmi veľa, ale.
Nežijem ani v jednom z týchto miest, ale ich mám obe veľmi rád a možno nezainteresovaný pohľad môže byť tipom na zamyslenie. Pri pomerne častých návštevách týchto miest ma napadla myšlienka z analyzovať si trocha za čo by sme sa mali v týchto mestách najviac hanbiť a tak podľa mňa je to Kremnici Zechenterov dom a v Banskej Štiavnici budova Evanjelického lýcea v hornej časti Trojičného námestia.
V spomínanom Zechenterovom dome žil od roku 1868 až do svojej smrti v roku 1908 skutočný „titan“ ducha G. K. Zechenter Laskomerský /pochovaný je v Kremnici/, neviem či sa aj v budúcnosti narodí na Slovensku taký vzdelaný človek, ako bol G. K. Zechenter, tak len trocha počítajme: spisovateľ, humorista, lekár, revolucionár /dôstojník v revolúcii/, spoluzakladateľ Matice slovenskej, geológ, mineralóg, speleológ, botanik, cestovateľ, maliar krajiniek,........ a má to vôbec význam menovať ? Už len skutočnosť, že bol osobným lekárom Štefana Moysesa je pre Slovákov neskutočné dedičstvo a ako sa staral o zbedačovaných kremnických baníkov, občanov, robotníkov z výstavby železničnej trate, je to priamo neuveriteľné. Práve na železničnej trati Zvolen Vrútky by mala byť tabuľka, že terén ešte pred vybudovaním geologicky preskúmal G. K. Zechenter.
Nakoniec aj tie gagy vznikli v Kremnici preto, lebo im dal základ G. K. Zechenter, písať humor v jeho časoch bolo neuveriteľné hrdinstvo. Teraz ani neviem či má nejakú tabuľku v „ulici nosov“.
Tak a teraz sa choďte v Kremnici pozrieť na dom v ktorom tento geniálny Slovák žil. Nachádza sa skoro v strede mesta, ale katastrofa, ako vyzerá nedá sa tam urobiť ani fotografia, je strašnom stave, keď tento stav budeme hocijako zdôvodňovať nikdy to neobstojí . V tomto dome malo byť jeho múzeum zo zbierok hoci aj bezvýznamných drobných pamiatkových predmetov Kremničanov tejto doby, alebo aj z kópií spisov Matice slovenskej.
O Banskej Štiavnici sa zamyslíme na budúce, jednoducho si myslím, že aj turistika v týchto našich mestách potrebuje národný rozmer.

Pamätná tabuľa na Zechenterovom dome